Jej osadenstvo sa dožaduje pomoci na pevne stojacej lodi Európa, no tá váha. Jedny sa boja, že sa jedná o pirátov, ktorý ich v momente, čo ich vezmú na palubu, do jedného pobijú. Na to majú právo, pretože netušia, o koho sa jedná a vedia, že piráti na lode útočia s podobnými plánmi. Ďalší sa boja, že loď ten nápor nevydrží a potopí sa, iná skupina je presvedčená, že zásoby na lodi nevystačia. Nájde sa aj skupina, ktorá neberie ohľady na možné rizika, ale chce za každých okolností pomôcť topiacim sa, ale aj taká, čo si uvedomuje, že nový pasažieri im znepríjemnia život- budú prespávať v posilovni, na lodi bude tesno a pôvodná pohoda a relax sa s nimi vytratia.
Odpustite, že takto zjednodušujem, ale myslím, že ak chce laik pochopiť problém tak komplikovaný, akým utečenecká kríza je, musí najprv pochopiť jeho podstatu. Ja osobne sa považujem za humanistu. Chcem ľuďom pomáhať, bez ohľadu na ich rasu, náboženstvo či štátnu príslušnosť. Som si vedomá rizík. Skutočne nepotrebujem, aby mi ľudia pripomínali, že moslimovia preliali veľa krvi. No moslim pre mňa nie je automaticky terorista. Nechcem presviedčať ľudí, že sa nemusia báť, ale ja nechcem nikoho odsúdiť predtým, než dostane možnosť prejaviť sa (viem, vy, čo moslimov nemusíte, si pod tým predstavíte, že im akurát dám čas vybrať si medzi nožom a mačetou, kým mi odseknú hlavu). Utečenci zo Sýrie alebo Iraku sú predsa tí, ktorí utekajú pred hrôzami Islamského štátu. A myslím, že pre nás by to malo byť znamenie. Dobré znamenie, pretože to reflektuje, že s ich praktikami tiež nesúhlasia, že sa ich tiež boja- rovnako ako my. Prečo ich teda s nimi stále stotožňujeme? A kto si myslí, že sa pred teroristickým útokom zachráni, keď odmietne prijať moslimov, asi zabúda na iné formy terorizmu (pr. Brejvik- kresťanský extrémista, Hutaree..).Neviem, či by som si mala gratulovať, že do našej spoločnosti zapadám takmer bezproblémovo (môj otec pochádza z Ekvádoru a to sa na mne trochu podpísalo), no predstava, že by ma ľudia odsudzovali ako domorodého lovca lebiek, ma desí.
(http://www.respekt.cz/politika/islamista-sem-islamista-tam krásny článok o rozdieloch medzi vyznávačmi islamu)
Preto si myslím, že na tej lodi by som bola z tých, čo by podali pomocnú ruku. Avšak nie bezhlavo, ale s ohľadom na to, že ak sa potopíme, potopíme sa všetci. To znamená, že v konečnom dôsledku by to stálo život niekoľkonásobne viac ľudí, než by tomu bolo, ak by sme potápajúcich sa nechali napospas oceánu. Je to ale skutočne to, čo hrozí Európe kvôli utečeneckej kríze? Nehrozí to skôr len tej našej nejednotnej a kostrbatej EU?
EU je jedným z najbohatších a najmierovejších regiónov sveta. Preto sa stala pre utečencov atraktívnou. Je bohužiaľ smutným faktom, že väčšina imigrantov z ohrozených regiónov nemá dostatočné vzdelanie, aby sa v európskych štátoch uchytila. Sami tu predsa máme nezamestnanosť, a prevažná väčšina nezamestnaných je práve tých bez vzdelania. Aké je riešenie tohto problému?
Jednou z možností, kompromisom medzi „slniečkarmi“ a tými, čo tu utečencov nechcú, by bolo zamietať všetkých ilegálnych imigrantov a posielať ich naspäť (ale kam, keď je u nich vojna/diktatúra?) a zriadiť strediská, ktoré by imigrantov individuálne posudzovali (vzdelanie, zdravotný stav, psychický stav) a rozhodovali, či ich do Európy pustiť, alebo nie. Zabránilo by to "požieračom sociálnych dávok našich chudobných ľudí, mamičiek a dôchodcov" aby sa na nás priživovali po tom, čo u nás prácu nezoženú. Podľa mňa je to však vrchol diskriminácie! Človek ma predsa právo na život a ochranu bez ohľadu na to, aké ma vzdelanie. Na tej lodi by ste tiež predsa nesedeli pri tých topiacich, a nepýtali sa ich na výšku vzdelania. Strach z utečeneckej krízy v nás zabil aj posledné zvyšky ľudskosti a človečenstva, čo sme mali. Ako povedala Angela Merkel (či už ju nenávidite, alebo s ňou súhlasite, má pravdu), ak EU zlyhá v otázke utečeneckej krízy, bude to koniec jej blízkeho spojenia so základnými ľudskými právami. Už to dlhšie nebude Európa, po ktorej sme túžili.
Ďalším problémom, ktorému s prívalom utečencov bude musieť Európa čeliť, je vyššia miera neprispôsobilosti imigrantov. Je dôležité pochopiť a tolerovať, že sa jedná o ľudí, ktorých kultúrny základ a myslenie je úplne odlišné, než naše. Je to pomerne veľká prekážka, najmä keď väčšina z nás stále verí, že každý tretí moslim je terorista.
Nebolo tomu inak ani keď nacisti naháňali židov počas rozkvetu Tretej ríše- židia boli iný, mali príliš veľa peňazí, udržiavali svoje tradície, žili akoby vo vlastnej komunite. Keď poznali, že pod vlajkami s hákovými krížmi nie sú v bezpečí, začali emigrovať. Ktorý mali to šťastie a stihli, utekali mimo Európu, ktorý nestihli, snažili sa dostať aspoň do Francúzska, Španielska, Británie. Väčšinou sa však pred nimi (je pravda že zo strachu z nacistov, než zo strachu zo židov) zatvárali dvere a štáty tvrdili, že to nie je ich problém. Vtedy, rovnako ako teraz, našli sa takí, čo chceli pomôcť. Schovávali ich u seba doma, alebo sa ich snažili pašovať cez hranice (napríklad trochu zidealizovaný, ale dobre známy, prípad Schindlera). Oni vtedy svojou pomocou riskovali nacistický revanš. My dnes riskujeme neistotu, či sa títo ľudia prispôsobia, alebo nám v ďalších rokoch skomplikujú život.
Myslím si, že tento problém nie je neriešiteľný. Jednoznačne som za to prijať všetkých ľudí, čo utekajú pred vojnou, alebo sú režimom ohrozený na živote. To je niečo, čo by musí byť umožnené každému, kto o to zažiada. Nechcem zažiť, ani si predstaviť, že ak ja raz budem potrebovať ochranu, bude mi povedané nie, len preto, že som Slovenka, a Slovensko bolo kedysi vedené klérofašistami a potom komunistami. Ja s nimi nemám nič spoločné! Rovnako, ako ani väčšina moslimov prúdiacich do Európy, nemá nič spoločné s ISIS či Hamásom.
Pokiaľ im bude poskytnutý azyl, je absolútne opodstatnené očakávať od nich spoluprácu a primeranú poslušnosť (nie ponižovanie). Viem, že sa búria. Že sa im nepáči, keď ich nepustíme do Nemecka, ale ostanú "uväznení" v utečeneckých, často provizórnych táboroch. Mali sen o Nemecku, o Čechách či Slovensku nič nevedia, prvé kontakty s úradmi sú zvyčajne plné rasistických útokov, neochoty, často až otvorenej nenávisti. Prečo by tu vôbec mali chcieť ostať?
Pobyt v utečeneckom tábore si musia platiť, ak nemajú peniaze, alebo sa minú tie, čo mali, platí to štát- ale im narastá dlh, ktorý im neskôr môže zabrániť vo vycestovaní. Posledná reportáž z tábora v Bělej- Jezovej (ČR) uvádza, že pobyt si hradí takmer 90% tamojších uprchlíkov z vlastných peňazí (https://www.facebook.com/pravoslaskou/posts/910019199090139). Priemerne to vyjde 4 člennú rodinu na necelých 1000 eur mesačne. Ruku na srdce, kto by sa proti tomu nebránil? Navyše, väčšina ľudí si absolútne nepripúšťa, že tí ľudia mali pred útekom tiež nejaké životné štandardy, ktoré boli pošramotené nielen cestou sem, ale aj krutou realitou, čo ich tu čakala.
Ďalej je potrebné uvedomiť si, že "zlý" ľudia žijú aj medzi nami. Aj naši občania vraždia, kradnú, znásilňujú. Je preto nezmysel tvrdiť, že medzi utečencami bude nulová kriminalita, len preto, že to niekto idealizovať. Na tej pomyselnej lodi by nebol problém sa s prípadným vrahom vysporiadať. Jednoducho by šiel naspäť do vody. Miesto na lodi je lukratívne. Rovnako by mali utečenci vnímať možnosť byť v Európe- ako výnimočnú šancu. Ak spravia chybu, budú sa musieť vrátiť. Nemyslím, že by mal byť problém pri vydaní azylu "hosťa" upozorniť, že ak nebude dodržiavať pravidla (vopred jasne stanovené a s úctou vysvetlené), tak mu bude reálne hroziť vyhostenie z krajiny. Otázka ale stále znie kam, naspäť podľa medzinárodných konvencii nesmú, kým konflikt nebude vyriešený.
(http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/syria/11531884/More-than-6000-European-jihadists-in-Syria-EU-official-says.html - článok v angličtine o šiestich tisícoch džihádistov z Európy)
To ma vedie k poslednému bodu, ktorému som sa chcela venovať. Čo loďku opraviť a jej bývalú posádku vyslať s prianím šťastnej cesty späť na more? Problém je, že v súčasnosti tvoria najväčší podiel utečenci zo Sýrie, kde sa bojuje už bezmála 4 roky a Afganistanu, kde boje trvajú decimujúcich 14 rokov. Sú to boje, ktorých sa zúčastňuje dlhodobo tak neprehľadný zoznam štátov, sponzorov a dodávateľov, a kde sa točí nepredstaviteľné množstvo peňazí, že postihnuté štáty si samé nemôžu pomôcť. Nie som žiaden odborník na vojenské stratégie či bezpečnostnú politiku, ale myslím si, že najlepším riešením je intervencia vojsk NATO. Američania sa však držia trochu stranou, pamätajú si, ako boli zlynčovaný za Kóreu a Vietnam. Sýrii dlhodobo „pomáhajú“ ostreľovaním, no pozemné vojská, o ktoré prosí napríklad Kurdská milícia, poslať odmieta. Vyvolalo by to totiž nenávisť, ako okolitého sveta, tak amerických občanov. A tak len naďalej cvičí domácich, neefektívne bombarduje zo vzduchu a snaží sa pomáhať. A zároveň si nešpiniť ruky.
Kým nebudeme schopný posudzovať riešenia s ich pozitívami aj negatívami (kvóty, americká intervencia, integrácia imigrantov..) nemôžeme čakať lepší svet. Každé rozhodnutie má dve stránky, ak je podľa niekoho stopercentne dobré, je to skoro rovnaké, akoby bolo iba zlé.
